K NOSTALGII K „SOCIALIZMU“

Podľa prieskumov takmer 26 percent celkového obyvateľstva si želá návrat do minulého režimu. V porovnaní s vekovým zložením, tou časťou, ktorá ho zažila dlhšie než v školskom či v študijnom živote, je to väčšina. Tento postoj pre nás neznamená, ako v tradičnej interpretácii, že si títo ľudia želajú návrat do „totality“ a do represívneho a nedemokratického aspektu minulého režimu, ale je to vyjadrenie objektívnej materiálnej situácie ľudí, ktorá sa pre drvivú väčšinu zhoršila. Napriek diktatúre jednej strany a politickej represie akýchkoľvek skupín ohrozujúcich či bojujúcich proti tejto diktatúre, nezvyčajný hospodársky poriadok spôsoboval, že väčšina ľudí za nižšiu celkovú výkonnosť mali porovnateľné či vyššie reálne príjmy. Za tridsať rokov koloniálneho a šokového kapitalizmu došlo k prudkému nárastu výkonnosti, no k reálnemu zhoršeniu príjmov vo veľkej časti obyvateľstva, k zlepšeniu v inej, no skutoční prijímatelia zvýšeného celospoločenského blahobytu bola nová vládnuca trieda. Táto skúsenosť, spolu s prežívajúcimi problémami v demokratických procesoch, korupcii a vymožiteľnosti práva ukazujú, že napriek neľudskosti toho minulého režimu, západ ako mýtická predstava blahobytu bez chudoby a vykorisťovania je rovnaký sebaklam ako komunizmus za dvadsať rokov. V dnešnej dobe, keď ľudia po celej zemi nariekajú a trpia pod záťažou, ktorú na nich kapitalistický systém uvaľuje, stáva sa z niekdajšieho prežitku nový zdroj nádeje. Návrat ľavice k tomu, z čoho vznikla, návrat k Marxovi a boji proti útlaku a za lepší život nie je už len frazou na smiech. Človek potom zisťuje, že myšlienky a ciele ľavice neboli boľševikmi nielen nerealizované, ale zradené práve vo chvíli zriadenia diktatúry jednej strany, ktorá hierarchicky a autoritatívne riadila každý aspekt života a hospodárstva. Snom marxizmu a vtedajšieho socializmu bola voľná organizácia komún, sovietov demokraticky rozhodujúcich o výrobe a tvoriacich horizontálny štát. V takejto spoločnosti by sloboda diskusie a volieb bola omnoho dôležitejšim princípom než v dnešnom parlamentnom zriadení.

Toto sa musí začať už teraz tým, že táto skupina, ktorá bola doteraz vylúčená zo spoločenskej diskusie a účasti na politickom živote bude pripustená do „pluralitnej demokracie“. Médiá, častokrát nazývané štvrtou mocou štátu, by mali poskytnúť priestor pre celé špektrum politických názorov, súčasne ale bojovať proti nenávistnej a násilnej reči, podobne ako iné štátne aparáty, by mali byť demokratizované a pod verejnou kontrolou.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *