Za digitalizáciu hospodárstva

Pokrok v digitalizácii v posledných 30 rokoch priniesol so sebou nielen nevídanú demokratizáciu informácií a prístupu k informáciám, rovnako ako demokratizáciu kultúry, ale aj novú vlnu monopolizácie a upevňovania monopolov spolu s monopolnými cenami a upevňovaním trhových nerovností. Sedem z najväčších svetových spoločností podľa kapitalizácie sú monopoly alebo praktické monopoly, ktoré vznikli z digitalizácie: Apple, Google, Microsoft, AliBaba, Amazon, Facebook, Tencent. Digitálna éra avšak vážne stavia do defenzívy a existenčného odôvodnenia duševné vlastníctvo a súkromné vlastníctvo ako také. Všeobecná a instantná dostupnosť digitálnych “tovarov” a informácií robia súkromnú distribúciu “tovarov” dokázateľne neefektívnu, ak počítame množstvo pracovných hodín, ktoré by mohli byť ušetrené. Princíp open source a voľnej dostupnosti, čoho dôkazom je Wikipedia, Linux a ostatné open source alternatívy, rovnako ako pirátske alternatívy voči spomínaným monopolom dokazujú svoju efektívnosť a praktickú užitočnosť (Android ako open source a založený na Linuxe sa nedávno stal najviac používaným operačným systémom a porazil tak dlhú monopolnú prevahu Windowsu). Tieto alternatívy by mali byť štátmi podporované a kombinované s udržateľnými a alternatívnymi finančnými a vlastníckymi modelmi. Takmer všeobecná dostupnosť internetu a s tým spojená decentralizácia, ktorá sa ukazuje na vzostupe tzv. sharing economy a na fenoménoch ako je blockchain, bitcoin a crowdfunding, by nám mal poslúžiť ako ukazovateľ budúcnosti, avšak s varovaním pred ďalším posilňovaním príjmovej a majetkovej nerovnosti. Všetky tieto platformy a fenomény, ktoré sú väčšinou založené na rovnakých monopolných, kapitalistických a trhových princípoch by mali byť kontrované alternatívnymi modelmi založenými na družstevnom a spoločenskom vlastníctve a demokratickej kontrole. Digitálny priestor, ako reálny priestor, sa stáva priestorom, kde  sociálnodemokratický štát stráca kontrolu nad trhom a nad jeho zákonmi, ktoré nevyhnutne podporujú monopolizáciu a príjmové a majetkové nerovnosti. Štát by preto mal buď podporovať družstevné, neziskové a open source alternatívy, alebo budovať vlastné, ktoré by mali byť prístupné všetkým a demokraticky kontrolované.

Preto, ak sa stanem prezidentom, sa zaväzujem vyhlásiť referendum s nasledujúcimi právnymi požiadavkami:

Zavedenie kryptomeny ako štátnej meny, ktorá bude mať pevne stanovené ceny na všetky tovary a progresívne výmenné kurzy vovnútri krajiny ako aj s inými menami. S tým spojený prístup k internetu ako základné ľudské právo. Možnosť platby so štátne vydávanou platobnou kartou.

Zavedenie centrálnej účtovníckej platformy povinnej pre všetky transakcie a transparentnej pre verejnosť so zachovaním ochrany osobných údajov.

Zavedenie objednávacej, dopravnej a crowdfundingovej platformy založenej na peer-to-peer princípe a transparentne dostupnej pre verejnosť. Tieto digitálne platformy budú v demokratickom vlastníctve a kontrole všetkých občanov.

Podpora družstevných, spoločenských, neziskových (spolu s preverením financovania) a open source alternatív pre dnešné sharing platformy a etablované digitálne monopoly ako Apple, Google, Microsoft, Amazon, Facebook a podpora sharing a peer-to-peer princípu pre dosiahnutie ekologických cieľov, ako podpora peer-to-peer a iného sharingu úžitkových predmetov. Tvorba štátnych sharing spoločností, ako napríklad carsharingu. 

Poznámka: V tejto súvislosti si môžete pozrieť iniciatívu občianskeho združenia, ktorého som členom, ktoré chcelo založiť peer-to-peer platformu na prenájom úžitkových predmetov, pričom by táto platforma bola v spoločnom vlastníctve užívateľov vo forme občianskeho združenia alebo družstva na základe rovného podielu a hlasu. https://ubishare.org. Ak nás chcete v tomto projekte hocijako podporiť, budeme vďační tejto podpore.

Zabezpečenie udržateľného prechodu do automatizovaného hospodárstva spolu so zabezpečením rovného ponímania výhod z automatizovaného hospodárstva. Zvýhodňovanie automatizácie v družstevných, neziskových a spoločenských podnikoch, zavedenie dane na fixný kapitál a dane podľa stupňa automatizácie. Skracovanie pracovného času. Prípadné zavedenie všeobecného základného príjmu z kapitálových príjmov, tento príjem vo forme novej kybermeny, špeciálnej meny alebo prístupu k nepeňažným priestorom výmeny a spotreby. Podpora a tvorba nepeňažných foriem výmeny a spotreby, obchodov voľne dostupných tovarov.

0