Za ekonomickú demokratizáciu spoločnosti

Pri vzniku modernej republiky vo Francúzskej a Americkej revolúcii a v nasledujúcich 130 rokoch nebol pôvodne priestor pre garantovanie všeobecných a rovných občianskych práv. Všeobecné hlasovacie právo neexistovalo, ani pre mužov, až na krátky čas v Jakobínskej ústave Francúzska v rokoch 1793 až 1795, neexistovala ani celá stať občianskych a ľudských práv, ktoré dnes považujeme za nevyhnutnú súčasť liberálnej demokracie. Z toho najdôležitejšie právo v kapitalistickom hospodárstve, právo na štrajk a koalíciu neexistovalo. Práve naopak, štrajk bol dlhý čas považovaný za trestný čin a porušenie pracovnej zmluvy, dnešní kapitalisti by ho preto asi označili ako “podvod”. Až dlhé desaťročia bojov a života v mizérii pracujúcej triedy priniesli to, s čím sa dnešná kapitalistická trieda hrdo prezentuje ako svoj výdobytok, zrkadlujúc privlastňovanie produktu práce, ktoré sa deje každodenne v kapitalistickom vykorisťovaní. Liberálna demokracia je v skutočnosti produktom boja za slobodu a demokraciu pracujúcej triedy, je produktom sociálnej demokracie, slova, ktorý je dnes už spojovaný len so “špinavými boľševikmi” alebo “***tom Ficom”.

Základom republikánskeho práva bolo od jeho počiatku systematická a ideologická snaha skryť triedne rozdiely v spoločnosti zavedením rovnosti pred zákonom. Aj keď si aj tento princíp žiadal nejaký čas, kým bol všeobecne akceptovaný a dodnes nie je všeobecne realizovaný, vo svojej podstate znamená skrytie reálnych triednych rozdielov v práve a presadzovanie právnej rovnosti, ktorá v realite produkuje a posilňuje nerovnosť. Tento princíp je možné si predstaviť jednoducho na príklade trhu alebo na príklade diskriminácie a pozitívnej diskriminácie. Na príklade trhu je možné konštatovať a vedecky dokázať, že s reálnymi rozdielmi v kapitáli, vo výrobe a s tým súvisiacimi trhovými cenami, keďže ten, kto má viac kapitálu a viac vyrobených tovarov, tým pádom aj nižšie náklady na jednotku a nižšie trhové ceny dosiahne pri rovnakých trhových podmienkach väčšie návraty na kapitál a väčší trhový podiel ako jeho konkurent. V prípade diskriminácie je možné sledovať rovnaký fenomén, že rovnosť v pravidlách častokrát produkuje zvyšovanie reálnej nerovnosti, kvôli čomu bola tiež zavedená pozitívna diskriminácie, ktorej najznámejším a najväčším príkladom v dejinách je sociálny štát. Sociálny štát bojuje proti trhovým zákonom a narovnáva trhové rozdiely v prospech tých, ktorí sú na trhu “slabší”, teda tým s menším kapitálom, dedičstvom a väčšou potrebou pracovať aj za tie najhoršie mzdy. Netreba zabúdať, že rovnaký princíp existuje v súčasnom zdravotnom a dôchodkovom systéme a že nahradenie súčasného systému čisto trhovým systémom by malo za následok omnoho väčšiu nerovnosť a okrem iného, žiadnu garantovanú zdravotnú starostlivosť a dôchodok, čo len potvrdzuje antiliberálne a protitrhové elementy našej ústavy, inak povedané elementy komunizmu. Bez existencie sociálneho štátu by príjmové a majetkové nerovnosti v spoločnosti boli omnoho väčšie a spoločnosť by sa rýchlo podobala na Manchester v roku 1844. K tomuto účelu boli tiež vytvorené zákony, ktoré predpokladajú reálnu rovnosť v spoločnosti, na základe čoho stavajú svoju rovnosť pred zákonom, pričom reálne len posilňujú príjmové a majetkové nerovnosti v spoločnosti. Hlavnými ideologickými pojmami tejto doby sa stali pojmy ako občan, ľud, národ, rasa alebo etnikum, všetko pojmy, ktoré mali ideologicky a reálne skryt reálne nerovnosti v spoločnosti.

Pracovná zmluva je najlepším príkladom pre tento pokrytecký princíp republikanizmu. Súčasne ale ukazuje, že republikanizmus v sebe skrýva progresívny potenciál a to je v jeho humanizme a princípe rovnosti. V pracovnej zmluve si pred zákonom stoja proti sebe dve osoby a v rovnosti pred zákonom uzatvárajú zmluvu. Podľa platného práva je táto zmluva prejavom rovnosti medzi týmito občanmi a ich slobodnej vôly. V reálnej praxi, na trhu, však pracovná zmluva nevyhnutne predpokladá nerovnosť. Táto nerovnosť je nevyhnutná preto, aby na jednej strane bol niekto oprávnený legálne kúpiť pracovnú silu nejakej osoby, teda legálne najmuť otroka na určitú dobu, pričom tento otrok si legálne ponecháva vlastnícke práva na svoje telo (prihliadnuc nato, že väčšinou po vyčerpaní jeho pracovnej sily, teda životnej sily jeho tela je vyhodený na smetisko, v 19. storočí ponechaný napospas trhu, bez dôchodku) a na druhej strane bol niekto ochotný predať svoju pracovnú silu. Trhová nerovnosť je tiež nevyhnutná preto, aby cena práce bola nižšia, než množstvo hodnoty, ktoré je možné z tejto práce na trhu vytiahnuť. Ak je cena práce príliš vysoká, znamená to zníženie zisku pre prvú stranu tejto zmluvy, v extrémnom prípade žiadny zisk alebo stratu. Pracovná zmluva preto nevyhnutne predpokladá nerovnosť v prospech prvej strany, zamestnávateľa a v neprospech druhej strany, zamestnanca a táto nerovnosť je tiež dôvodom pre jej existenciu, keďže inak by nemal zamestnávateľ dôvod túto zmluvu podpísať, rovnako ako zamestnanec by nemal dôvod ju podpísať. Táto trhová nerovnosť je súčasne dôvodom, aj produktom tejto zmluvy a súčasne je tou nerovnosťou, ktorá v tejto zmluve, teda prostredníctvom zákonnej rovnosti v tejto zmluve, samú seba posilňuje. Trhová nerovnosť, spolu so zákonnou rovnosťou, vedú k zvyšovaniu reálnej nerovnosti v spoločnosti.

Pracovná zmluva súčasne ilustruje hlboko antiliberálny a antidemokratický aspekt republikánskeho práv. Tento aspekt je ten, že legálne nezapadá do verejného práva, teda do verejného priestoru a nie sú na ne aplikované občianske a ľudské práva, ktoré sa týkajú väčšinou alebo len zmluvných vzťahov medzi občanom a štátom, ale je zmluvou medzi občanmi, teda súkromnoprávnym vzťahom a vzťahom, ktorý sa netýka ani trestného práva, ani verejného. V tejto zmluve ide o vzťah medzi dvoma osobami, ktorý sa “dobrovoľne” zaväzujú, že druhá osoba, zamestnanec, sa počas doby tejto zmluvy vzdáva svojich vlastníckych práv a súčasne sa vzdáva svojej suverenity a v 19. storočí aj svojich občianskych a ľudských práv. Táto zmluva, legálne spravená v slobodnej vôli a medzi rovnými, otvára priestor, kde je jedna strana diktátor a druhá strana má poslúchať príkazy. Súčasne táto zmluva skrýva reálnu nerovnosť medzi stranami. Prvá strana je väčšinou jedna organizovaná právnická osoba, ktorá môže zahŕňať stovky fyzických osôb pričom tá druhá je nevyhnutne jedna fyzická osoba.

Tento stav mal za následok vznik odborového hnutia, kde z právneho hľadiska dochádza k porušovaniu tejto zmluvy a k obmedzovaniu vlastníckeho práva prvej strany, pričom dochádza k rozširovaniu vlastníckeho práva druhej strany. Priznanie práva na štrajk, odborovú organizáciu a ostatné zamestnanecké práva sú vyjadrením obmedzenia vlastníckych práv v tejto zmluve na strane zamestnávateľa. Sociálny štát je rovnakým spôsobom obmedzením občianskych a vlastníckych práv zamestnávateľov, rovnako ako ním je liberálna demokracia. Inak môžeme tento regres pomenovať aj ako progres pre väčšinu obyvateľstva, ktorí boli a sú v právnom poriadku podreprezentovaní alebo neviditeľní. Alebo ako realizáciu republikánskeho ideálu rovnosti pred zákonom, kde ide o to realizovať reálnu rovnosť pred zákonom.

Dejiny republikánskej spoločnosti je možné zhrnúť ako tento progres, ako progres smerom k realizácii prv len deklarovanej slobody a demokracie, slobody, rovnosti, bratstva, rovnosti pred zákonom, občianskych a ľudských práv. Posilnenie slobody a práv pre väčšinu obyvateľstva si preto na základe trhových zákonov nevyhnutne žiada obmedzenie slobody a práva pre menšinu obyvateľstva, v tomto prípade zamestnávateľov.

Preto, ak sa stanem prezidentom, sa zaväzujem vyhlásiť referendum s nasledujúcimi právnymi požiadavkami:

Povinná odborová organizácia v každom podniku, spolu s povinnou organizáciou odborov na základe odvolateľnosti, imperatívneho mandátu zástupcov a priamej demokracie, spolu so zákonne zakotvenou právomocou odborov zasahovať do chodu podniku, voliť zostavenie vedenia podniku a rozhodovať o výnosoch pre vlastníkov.

Vysoké progresívne zdanenie na kapitálové príjmy, kapitálové transakcie, vlastníctvo kapitálu a majetku nad určitú čiastku, darcovstvo a dedičstvo, nehnuteľnosti, príjmy.

Vytvorenie ďalších právnych foriem podnikania: spoločenský podnik, ktorý je vo spoločenskom vlastníctve a družstevný podnik druhého a tretieho typu, so žiadnymi výnosmi na podiely a s progresívnymi výnosmi na podiely.

Daňové a byrokratické zvýhodnenie týchto typov podnikania.

Realizácia ústavného práva na dôstojný dôchodok a zvýšenie dôchodkov na úroveň reálnych životných nákladov.

Tvorba medzinárodnej aliancie na dosiahnutie rovnakých podmienok v susedných krajinách, najmä v susedných koloniálne vykorisťovaných krajinách, teda v celej východnej Európe. Táto aliancia má byť založená na aliancii s odborovými hnutiami, občianskymi hnutiami, združeniami a občianskou spoločnosťou a prípadne so susednými štátmi. 

0